Dejiny Šašovej a pútnického miesta

Geografický kontext a osídlenie oblasti

Obec Šašová leží v severovýchodnej časti Slovenska, v južnej časti Ondavskej vrchoviny v doline potoka Šašovčík (pravostranný prítok Tople). Z geomorfologického hľadiska ide o mierne členitý terén tvorený prevažne treťohorným flyšom. Nadmorská výška v strede obce dosahuje 290 metrov nad morom, pričom chotár obce sa dvíha až do výšky cez 400 metrov.

Okolité listnaté lesy (s prevahou buka a hrabu) a úrodnejšie nivy potokov vytvárali priaznivé podmienky na osídlenie už v praveku. Hoci archeologické nálezy priamo z chotára obce sú skromné, širšie územie údolia Tople bolo intenzívne osídlené už od doby bronzovej.

Stredoveké dejiny a pôvod názvu

Šašová vznikla v pomerne neskorej fáze osídľovania Šariša. Bola založená na zakúpenom (šoltýskom/nemeckom) práve, ktoré umožňovalo lokátorovi (šoltýsovi) priviesť nových osadníkov, vyklčovať les a založiť dedinu výmenou za oslobodenie od daní na určité obdobie (tzv. lehota).

Založenie: Predpokladá sa, že k reálnemu usadeniu prvých rodín došlo krátko po roku 1330.
Prvá písomná zmienka (1352): Obec sa prvýkrát spomína v listine z roku 1352 pod názvom Sasow. V tomto roku kráľ Ľudovít I. potvrdil držbu kurimského panstva šľachtickému rodu Cudarovcov (Chudarovcom), pod ktorých správu Šašová patrila. Cudarovci v tom čase budovali rozsiahle domínium so strediskom v blízkej Makovici (Zborov) a Kurime.
Etymológia názvu: Jazykovedci a historici odvodzujú názov obce od osobného mena zakladateľa alebo prvého šoltýsa (pravdepodobne Šaš alebo Sas). Maďarské pramene neskôr názov naturalizovali na Sasó alebo Sasova (zo slova sas = orol), avšak slovanský/slovenský pôvod koreňa slova je starší.

Hospodársky rozmach a úpadok (15. – 16. storočie)

Podľa daňového súpisu z roku 1427 bola Šašová pomerne rozvinutou, stredne veľkou dedinou. Podliehala zdaneniu od 26 port (usadlostí), čo znamenalo, že tu žilo približne 150 až 200 obyvateľov.

Sľubný rozvoj však na konci 15. storočia kruto preťali vynútené vojenské tiahnutia a vpády poľských vojsk (pod vedením poľského princa Jána Albrechta v rokoch 1490 – 1492). Krajina bola plienená, polia ostali neobrobené a obyvateľstvo utieklo alebo zahynulo. Podobne ako okolité obce, aj Šašová bola koncom 15. a začiatkom 16. storočia takmer úplne vyľudnená. Daňové registre z polovice 16. storočia ju zaznamenávajú ako chudobnú dedinku s minimálnym počtom osadníkov.

Novovek a každodenný život (17. – 19. storočie)

Nové osídľovanie prebiehalo pomaly. Do obce prichádzalo najmä pastierske a roľnícke obyvateľstvo rusínskeho a valašského pôvodu, ktoré postupne asimilovalo so starším slovenským substrátom. Tento proces hlboko ovplyvnil náboženský ráz obce, ktorá sa stala čisto gréckokatolíckou (unatskou).

V 17. storočí obec vlastnili viacerí zemepáni (napr. rodiny Sirmaiovcov / Szirmay). Podľa historických štatistík sa obec začala demograficky zotavovať až v období osvietenstva:

Súpis z roku 1787: V obci stálo 22 domov a žilo tu 151 obyvateľov.
Súpis z roku 1828: Počet domov stúpol na 28 a počet obyvateľov na 237.

Spôsob obživy

Pôda v chotári Šašovej nebola mimoriadne úrodná. Obyvatelia sa venovali roľníckemu hospodárstvu, pestovali najmä ovos, raž, jačmeň, neskôr zemiaky a ľan. Významnou zložkou obživy bol chov hovädzieho dobytka a oviec.

Keďže samotné poľnohospodárstvo rodiny neuživilo, rozvinuli sa domáce remeslá:

Tkáčstvo: Spracovanie ľanu a konopy, výroba domáceho plátna a súkna, ktoré muži predávali na jarmokoch v Bardejove.
Košikárstvo a drevorubačstvo: Využívanie bohatých zásob vŕbového prútia pri potokoch a dreva z okolitých lesov.

Šašová ako pútne miesto a milostivá ikona

Najdôležitejším fenoménom, ktorý Šašovú vytrhol z anonymity obyčajných šarišských dedín, je jej mariánska pútna tradícia.

Pôvodný drevený chrám

Historické pramene uvádzajú, že pôvodný gréckokatolícky chrám v Šašovej bol drevený a stál na odľahlom mieste – na kopci, ďaleko za obytnou zónou obce. Presný rok jeho výstavby nie je známy, no už v 17. a 18. storočí k nemu prichádzali veriaci z celého Šariša i susedného Zemplína, pretože sa medzi ľuďmi šírili chýry o zázračných uzdraveniach a vypočutiach modlitieb pred tamojším obrazom Presvätej Bohorodičky.

Dôkazom celocirkevného uznania tohto pútneho miesta bol dekretálny list pápeža Pia VI. z 30. júna 1779. Pápež v ňom oficiálne udelil chrámu v Šašovej plnomocné odpustky pre všetkých veriacich, ktorí ho navštívia počas mariánskych sviatkov. Pri kánonickej vizitácii (oficiálnej biskupskej prehliadke farnosti) v roku 1834 vizitátor do latinských protokolov výslovne zapísal, že miestna ikona je uctievaná ako „miraculosa“ (zázračná).

Príbeh o zjavení a stavbe nového chrámu

V prvej polovici 19. storočia bol starý drevený chrám na kopci schátraný a pre rastúci počet pútnikov prinízky a tesný. Obyvatelia sa rozhodli postaviť nový, kamenný chrám priamo uprostred dediny. Vybrali si ideálny pozemok, ktorý však patril miestnemu občanovi, ktorý ho odmietal predať či darovať.

Podľa živej ústnej tradície sa v tom čase stal zázrak: milostivý obraz Panny Márie zo starého chrámu opakovane zmizol a dedinčania ho našli visieť na strome práve na onom odmietanom pozemku. Tento úkaz sa zopakoval niekoľkokrát. Majiteľ pozemku v tom uvidel nebeské znamenie, preľakol sa, oľutoval svoju tvrdohlavosť a parcelu cirkvi daroval zadarmo.

Stavba nového chrámu sa začala v 30. rokoch 19. storočia a bola úspešne dokončená v roku 1842. Ide o Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky. V roku 1845 prešovský gréckokatolícky biskup farnosti oficiálne schválil konanie pravidelných veľkých odpustových púti, ktoré sa konajú dodnes v polovici augusta (okolo sviatku Uspenia / Zosnutia Panny Márie).

Podrobná architektúra a umelecké detaily

Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky (1842)

Architektonicky je chrám postavený v klasicistickom štýle s prvkami vidieckeho baroka, čo bolo typické pre sakrálnu architektúru prvej polovice 19. storočia na východnom Slovensku.

Exteriér: Ide o jednolodie s polkruhovým uzáverom presbytéria (svätyne) a predstavanou masívnou západnou vežou. Veža je horizontálne členená rímsami a zakončená charakteristickou cibuľovitou prilbou s barokovým krížom. Fasáda je pomerne hladká, členená len polkruhovo zakončenými oknami, ktoré prepúšťajú svetlo do lode.
Interiér: Priestor je zaklenutý pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na vtiahnuté gurtne a nástenné piliere.
Ikonostas a oltár: Ikonostas pochádza z obdobia dostavby chrámu (polovica 19. storočia). Má klasickú viacrejadovú byzantsko-slovanskú štruktúru, pričom rezbárske práce nesú znaky neskorého klasicizmu a raného historizmu. Ikony sú maľované olejomaľbou na dreve. V hlavnom oltári vo svätyni je umiestnená samotná milostivá ikona.

Podrobný opis milostivej ikony

Ikona Bohorodičky zo Šášovej je vzácnym umeleckým a teologickým dielom. Ide o typ Hodigitria (Sprievodkyňa), avšak s lokálnymi západnými (latinskými) vplyvmi.

Zobrazenie: Panna Mária drží na ľavej ruke dieťa – Ježiša. Pravou rukou na neho ukazuje ako na „Cestu, Pravdu i Život“. Mária má na hlave kráľovskú korunu a je odetá do tmavočerveného plášťa (mafória), ktorý symbolizuje jej materstvo a božské vyvolenie.
Malý Ježiš: Je zobrazený nie ako nemluvňa, ale ako mladý Kráľ a Učiteľ (Logos). V ľavej ruke drží zvinutý zvitok (Evanjelium) a pravou rukou žehná pútnikom.
Umelecký pôvod: Ikona vykazuje silný vplyv karpatskej ikonopisnej školy 17. – 18. storočia. Sú na nej badateľné vplyvy prechodu od prísneho byzantského kánonu k trojrozmernejšiemu, realistickejšiemu barokovému stvárneniu tvárí a drapérie šiat. Tvár Márie je plná hlbokého pokoja, melanchólie a materinskej nehy.

Kaplnka a svätý prameň (1888)

V severnej časti katastra obce, na mieste pôvodného dreveného chrámu, vyviera prameň čistej vody. Podľa ľudovej tradície má táto voda blahodarné, ba priam liečivé účinky, najmä pri očných chorobách (čo je častý motív pri mariánskych prameňoch v Európe).

V roku 1888 nad týmto prameňom postavili klasicistickú Kaplnku Zjavenia Panny Márie (niekedy uvádzaná ako kaplnka sv. Anny alebo Panny Márie). Pútnici sem prichádzajú, aby sa umyli, nabrali si vodu a v tichu lesa rozjímali. Vedie sem upravená krížová cesta.

Moderné dejiny (20. storočie po súčasnosť)

Prvá svetová vojna a medzivojnové obdobie

Počas prvej svetovej vojny (1914 – 1918) bol región Šariša v tesnej blízkosti frontovej línie (karpatský front). Šašová priamo neutrpela masívne materiálne škody z bojov, no muži museli narukovať do rakúsko-uhorskej armády, čo viedlo k biede rodín.

V roku 1920 bol oficiálne kodifikovaný slovenský názov obce Šašová. Život za prvej Československej republiky (1. ČSR) plynul v znamení pretrvávajúcej chudoby a poľnohospodárskej krízy, čo viedlo k tomu, že niekoľko obyvateľov obce emigrovalo za prácou do USA, Kanady a Argentíny.

Druhá svetová vojna a prechod frontu

Počas druhej svetovej vojny patrila obec pod správu prvej Slovenskej republiky. Koncom roka 1944 sa v okolitých lesoch pohybovali partizánske skupiny. Najťažšie chvíle obec zažila na prelome rokov 1944 a 1945, kedy v blízkom okolí prebiehali urputné oslobodzovacie boje v rámci Karpatsko-duklianskej operácie. Obec bola oslobodená sovietskou Červenou armádou v januári 1945.

Socializmus a kolektivizácia

Nástup komunistického režimu v roku 1948 priniesol hlboké politické a spoločenské zmeny:

Akcia P (1950): Gréckokatolícka cirkev bola v celom Československu postavená mimo zákon (likvidácia gréckokatolíckej cirkvi). Chrám v Šašovej a celé pútne miesto bolo nasilu odovzdané pravoslávnej cirkvi. Tradícia púti bola režimom prísne kontrolovaná a obmedzovaná, no veriaci sa tajne schádzali ďalej. K obnove gréckokatolíckej farnosti a legálnemu navráteniu majetku došlo až po uvoľnení pomerov v roku 1968.
Kolektivizácia: V roku 1959 bolo v obci po veľkom nátlaku založené Jednotné roľnícke družstvo (JRD). Tradičné súkromné hospodárenie na úzkych políčkach zaniklo.
Povodeň v roku 1965: Obec postihla katastrofálna prírodná pohroma. Rozbúrený miestny potok po dlhotrvajúcich dažďoch zaplavil domy, zničil cesty, mosty a úrodu. Rekonštrukcia obce trvala niekoľko rokov.

Šašová dnes

Dnes je Šašová modernou, hoci rozlohou a počtom obyvateľov menšou obcou (žije tu približne 150 – 160 stálych obyvateľov). Stratila svoj čisto poľnohospodársky charakter; väčšina ľudí v produktívnom veku dochádza za prácou do Bardejova alebo iných miest.

Obec si však starostlivo chráni svoje dedičstvo. Pútnická tradícia po roku 1989 zažila výraznú obnovu. Každoročne v auguste sa malá obec zaplní tisíckami veriacich z celého Slovenska i zahraničia. Areál okolo chrámu, krížová cesta a kaplnka pri prameni boli zrekonštruované a Šašová tak zostáva jedným z najvýznamnejších duchovných centier gréckokatolíkov na historickom Šariši.